Premiéra filmu eŠteBák v CINEMAX Banská Bystrica

FOTO + VIDEO: eŠteBáka predstavili tvorcovia aj v Bystrici

19.4.2012 |
BBonline.sk (F. Roháček, foto: GK, B. Račko, video: A. Sliacky) |
Aj v Banskej Bystrici predstavili v špeciálnej predpremiére nový film eŠteBák jeho tvorcovia a herci. Snímku, z ktorej sa veľká časť záberov nakrúcala v neďalekom vojenskom obvode Lešť, priblížili v stredu podvečer v multikine CINEMAX režisér Juraj Nvota, scenárista Ľubomír Slivka, herci Jiří Mádl a Michaela Majerníková a autor titulnej skladby k filmu Tomi Popovič.

Divák domáceho filmu zvykne o snímkach s tematikou neslobody socialistických čias často podotknúť, že Pelíšky sú Pelíšky. Napriek tomu autori dotknutí dobou prinášajú s pravidelnosťou zaujímavé filmy, ktoré dokážu osloviť nielen staršie generácie. Po vlaňajšom Občianskom preukaze, v ktorom si Juraj Nvota zahral, prichádza teraz Nvotov Eštebák ako ďalší zdvihnutý ukazovák nad dobami nie tak dávnymi.
Sami tvorcovia film vyšpecifikovali ako trpkú komédiu. Trpkosť najtemnejšej stránky nedávnej doby je však natoľko tmavá, že smiechu v kinosále veľa nebude. Pretože, aj keď je dôvod na úsmev a radosť, viete, že ju s vami nechcene zdieľa aj niekto iný. Navyše ľahké exkurzy na neduhy doby jasne prevyšuje hlavná tragická dejová línia. Film eŠteBák je založený na skutočnom príbehu občana z Československa a celý film vychádza z materiálov archívu Ústavu pamäti národa. Skutočnosť a bytostný dotyk s realitou nenarúša pritom ani herecké obsadenie, kde Nvota opäť siaha po svojich osvedčených a často opozeraných umelcoch. Tých pretkáva verejnosti menej známymi, no kvalitnými menami, a tak sa divák nerušene ponára do minulosti.
A tam už scenár Ľubomíra Slivku otvára stále aktuálnu tému. Tlak doby na náš život. Aj dnes ľudia prichádzajú o prácu, o strechu nad hlavou a musia často pristúpiť na veci, proti ktorým vnútorne bojujú. Vo filme tak dostávame aj trochu iný pohľad na, dosiaľ len odsudzovaných, bývalých spolupracovníkov komunistickej štátnej bezpečnosti. Samozrejme, existovali ľudia sfanatizovaní dobou, choré hlavy. Časť z nich však bola do role ničiteľov ľudských osudov, ba dokonca vrahov, dohnaná svojou životnou situáciou. O tú sa však často účelovo postarali tí, ktorým na tom “záležalo”.
Juraj Nvota, Jiří Mádl a spevák Tomi Popovič v rozhovore pre BBonline.sk:

http://bbonline.sk/foto-video-estebaka-predstavili-tvorcovia-aj-v-bystrici/

 

Premiéra filmu eŠteBák v CINEMAX Banská Bystrica 

 

 Slovenský film eŠteBák je o hrdinstvách

19.4.2012 07:43   Webnoviny.sk    
BRATISLAVA - Vo štvrtok sa do slovenskej kinodistribúcie dostane film eŠteBák režiséra Juraja Nvotu, ktorý dokumentuje obdobie najťažšej normalizácie po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy. Ide o príbeh rádioamatéra, ktorého pre jeho zručnosti premenia na profesionálny nástroj režimu.

(Sprava) Ady Hajdu, Jiří Mádl, Michaela Majerníková v novej "trpkej komédii".



Musí nedobrovoľne odpočúvať a nahrávať podozrivých a sám sa pritom dostane pod drobnohľad nadriadených. Jeho skutky sa dotýkajú mnohých ľudských osudov.
„Sú to čriepky hrdinstiev obyčajných ľudí. Oni však hrdinami nechceli byť, museli zaujať stanovisko,“ uviedol autor námetu a scenára Ľubomír Slivka, ktorý sa pri tvorbe inšpiroval skutočnými príbehmi v záznamoch Ústavu pamäti národa.
Napriek strachu, ktorý je súčasťou takmer každej minúty snímky, v nej nechýbajú vtipné momenty. Film preto tvorcovia nazývajú trpkou komédiou.
„Toto treba premietať v stredných a vysokých školách, aby sa nezabudlo, ako sa žilo,“ uviedol slovenský herec Ady Hajdu, ktorého postava bola tiež v službách režimu.


V hlavnej úlohe sa predstavil český herec Jiří Mádl. „Najviac ma oslovil spôsob hrania, ktorý tá rola odo mňa vyžadovala. Všetko sa odohráva v Adamovej hlave, respektíve v očiach, nikde veľmi nesmie, pretože on vlastne klame všetkým, zamestnávateľovi aj manželke. Pravdu o tom, ako to vlastne je, vie len on sám,“ uviedol. Jeho manželku Evu stvárnila slovenská herečka Michaela Majerníková. „Nakrúcanie filmu patrí zatiaľ medzi moje najkrajšie profesijné i súkromné zážitky. Okrem nenahraditeľnej atmosféry má tento film pre mňa veľkú osobnú hodnotu,“ prezradila.
Vo filme si zahrali aj Jan Budař, Ondřej Vetchý, Marko Igonda, Táňa Pauhofová, Arnošt Goldflam, Szidi Tobias, Martin Geišberg, Marek Geišberg, Maciej Stuhr, Dorota Nvotová či Lukáš Latinák.



http://aktualne.atlas.sk/slovensky-film-estebak-je-o-hrdinstvach/showbizz/film/

Nvotov Eštebák ukazuje nevýhody výhod

Daniel Bernát | 19. apríla 2012  9:00
Kruté radosti sa odohrávali ešte pred vojnou, ale Muzika sa už presunula do čias komunizmu. Tieto filmy nakrútil slovenský režisér Juraj Nvota, ktorý práve uvádza svoju novinku - Eštebáka. Príbeh mladíka Adama, ktorého si najal (a spútal) komunistický režim. Aj tu je veľa muziky, ale ide skôr o odpočúvanie. A nájdu sa i kruté radosti, alebo skôr krutosti. Koprodukčný film Eštebák, v ktorom hrajú napríklad Jiří Mádl, Michaela Majerníková, Ady Hajdu, Jan Budař či Ondřej Vetchý, vstúpi zajtra do slovenských kín. Jeho režisér Juraj Nvota pre Pravdu hovorí aj o vlastných ostrovoch slobody v normalizačných časoch.
Juraj Nvota
Juraj Nvota
Autor: Ľuboš Pilc, Pravda
Ady Hajdu si na tlačovej konferencii k filmu zaspomínal na august 1968 tak, že sa ako dieťa tešil z príchodu tankov. Aká je vaša skúsenosť s týmto obdobím?
Mal som vtedy štrnásť rokov a príchod Rusov som už naplno vnímal. Bol to naozaj desivý zážitok. Neďaleko nás ráno rozoralo ulicu 36 tankov. Ako chlapci sme dostali úlohu zdezorientovať vojakov, takže sme odmontovávali tabule s názvami ulíc, aby zablúdili. Pred samoobsluhou sa vytvárali dlhé rady a ľudia začali vo veľkom nakupovať ryžu, soľ, múku. Chceli sa zásobovať, lebo tušili, že prichádza ťažké obdobie.

Vo filme ukazujete kopaničiarsku usadlosť, kde si skupinka ľudí žije po svojom, voľne. Hovoria si, čo chcú, kritizujú, nadávajú, je to ako v nejakej oáze slobody. Pohybovali ste sa počas normalizácie aj vy v podobných prostrediach?
Tí Rusi tu nadlho zostali a my sme žili, dokončovali školy... Ja som sa zamestnal v trnavskom Divadle pre deti a mládež, ktoré bolo akýmsi ostrovom slobody. A zároveň sme kupovali staré drevenice, ktoré sme opravovali. Jednak sme tým robili niečo pre záchranu folklóru, ale bolo to aj azylové miesto, kde sme žili podobne ako tie filmové postavy z kopaníc. Drevenicu, ktorú som v mladosti kúpil spolu s desiatimi kamarátmi, mám dodnes.

Neprešli tadiaľ občas vétriesky s odpočúvacou technikou?
Perzekúciu, tú sme zažili skôr v divadle. Vo filme je prípad prenasledovaného učiteľa, ktorému v škole ponúknu výpoveď, a to sa stalo nášmu kolegovi Jánovi Zacharovi. Riaditeľ divadla ho požiadal, aby neohrozoval ostatných a okamžite odišiel zo súboru. Inak, vo filme znejú Zacharove piesne. No a stalo sa nám aj to, že naše divadlo pozvali na festival do New Orleansu. Dokonca sme už mali kulisy pripravené na transport, ale ŠtB nám cestu zakázala. Mali správy, čo kto kedy povedal, a vyhodnotili nás ako nespoľahlivých.

Bol pre vás ten odstup od minulosti, do ktorej je príbeh vsadený, prospešný? Videli ste ju jasnejšie alebo je viac zahmlená a ťažšie interpretovateľná?
Nám nešlo v prvom rade o vytvorenie historického filmu. Všímal som si najmä vnútorný príbeh filmu - dvoch mladých ľudí, na ktorých striehnu rozličné výhody, a oni po nich, omylne či neomylne, siahli. Veď Adam, ústredná postava príbehu, nebol až pod takým silným tlakom, aby sa musel stať eštebákom. Lenže stal sa ním. Dostal za to byt, peniaze, a vybartroval pre svoju partnerku možnosť študovať na vysokej škole. Myslím si, že tieto bartre prebiehajú aj dnes, keď človek niekam vstupuje, zamestnáva sa... Nemám najlepšie pocity pri pohľade na mladíkov, ktorí chodia povinne v oblekoch. Neviem, či je to ich vyjadrenie, alebo sa niečomu podriaďujú.

Adam síce pracuje pre ŠtB, ale nie je to len tupý vykonávač príkazov. Zaujímavé sú práve tie pochybnosti, výčitky svedomia, obavy, spolupatričnosť s obeťami, ktorá ho tlačí do čoraz zložitejšej situácie. Naopak, eštebáci stvárnení Ondřejom Vetchým a Janom Budařom sú prosto odpudiví "dravci" v službe. Nezaslúžili si menej jednotvárnosti?
Predsa len sme sa ich pokúsili diferencovať. Kým Vetchého hrdina je prototyp starého zásadového komunistu, Budařov príslušník ŠtB je tak trochu hochštapler, ktorého mrzí, že ho Adam kariérne preskočil a ponúka podpásovú spoluprácu. Ten príbeh má však svoje hlavné postavy, vedľajšie, ešte menšie, a nedá sa každého vykresliť do úplných detailov. Asi by som sa radšej podieľal na komornejšom, koncentrovanejšom príbehu, keď môže ísť tvorca viac do hĺbky a má väčší priestor na odkrývanie vrstiev postavy. Dá sa to však aj takto.

Keď ste spomínali spojitosti so súčasnosťou, nie je jedna aj v tom, ako ľudia stále nazízajú do súkromia iných? Dnes možno odlišnými spôsobmi, ale o to radšej.
Áno, je to tak. A občas mávam aj také obavy, či ŠtB naďalej neprežíva.

Nezdá sa vám zároveň, že ľudia sa v súčasnosti čoraz viac izolujú?
Mám ten pocit, že sa uzatvárame, hoci ani nie je prečo. A popritom sa stretávam s ľuďmi, ktorí stále tvrdia, že za komunizmu bolo lepšie, čomu vôbec nerozumiem. Je síce jasné, že demokracia nie je úplne spravodlivá, ale zatiaľ nebolo nič vhodnejšie vynájdené. Ak má niekto lepší nápad, sem s ním.
http://kultura.pravda.sk/nvotov-estebak-ukazuje-nevyhody-vyhod-dy9-/sk_kfilm.asp?c=A120418_182121_sk_kfilm_p46